Sociálne dôsledky sklerózy multiplex

Časť I. - Sociálna poisťovňa


Skleróza multiplex je závažné ochorenie, ktoré je nevyspytateľné a má obrovské množstvo variácií svojich prejavov. Zo zdravotníckeho hľadiska došlo v priebehu posledných dvoch dekád k výrazným pokrokom liečby tohto ochorenia, čo je obrovským pozitívom, ale žiaľ ešte sa nepodarilo nájsť liek, ktorý by ochorenie úplne vyliečil. Taktiež sa stále nedarí nájsť účinnú liečbu na progresívnu formu tohto ochorenia, kde sa ako najúčinnejší spôsob aplikuje fyzioterapeutická rehabilitácia a kúpeľná liečba. Nech sú prejavy ochorenia akékoľvek, pre človeka je to výrazná zmena v jeho živote a po diagnostikovaní ochorenia má problém sa v tejto novej životnej situácii zorientovať.

Ako sme sa už zmienili zo zdravotného hľadiska je o novo diagnostikovaných pacientov relatívne dobre postarané s ohľadom nastavenia na vhodnú liečbu. Rovnako však aj novo diagnostikovaní pacienti sa dostávajú do situácie, že sú nútení riešiť aj otázky sociálneho charakteru, ako je hrozba straty zamestnania, znížená pracovná schopnosť alebo potreba kompenzačných príspevkov. V prípade ťažkého zdravotného postihnutia a jeho sociálnych dôsledkov prichádzajú pacienti so sklerózou multiplex do kontaktu s tromi inštitúciami, v ktorých kompetencii by malo byť riešenie vzniknutých problémov:

 

Sociálna poisťovňa a priznanie invalidného dôchodku

Sociálna poisťovňa je kompetentným orgánom, ktorá v rámci posudzovania invalidity vychádza zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa má na základe lekárskeho posudku právomoc uznať človeka za invalidného a priznať invalidný dôchodok. Základným predpokladom, aby bol človek uznaný za invalidného a aby mu mohol byť priznaný invalidný dôchodok, je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“. Zdravotný stav musí spĺňať dve podmienky: dlhodobosť - musí existovať predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok a závažnosť - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť musí byť vyššia ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť závisí aj výška sumy invalidného dôchodku. V prípade poklesu o 40 – 70% sa prizná čiastočný invalidný dôchodok a v prípade poklesu o viac ako 70% sa prizná plný invalidný dôchodok.

Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri diagnóze SM:

a)    ľahké formy, bez výraznejšej poruchy funkcie (benígne formy, spinálne, očné, vestibulárne poruchy, dysestézie, jeden atak choroby, Kurtského škála 1 - 2): 10 až 20%

b)   ľahké formy obmedzujúce výkonnosť organizmu (ľahké centrálne hemiparézy, ľahké spastické paraparézy, Kurtského škála 3): 30 až 50%

c)    stredne ťažké formy s poruchou motoriky a so zníženou výkonnosťou organizmu (Kurtského škála 4): 50 až 60%

d)   ťažké formy s poruchami motoriky (vrátane zvieračov, Kurtského škála nad 4): 70 až 80%

Posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity je v kompetencii posudkového lekára sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý pri určovaní tohto percenta musí postupovať v súlade s Prílohou č. 4 zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v ktorej je uvedené rozpätie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od druhu zdravotného postihnutia a od jeho závažnosti (viď. vyššie uvedené). V rámci posudzovania je dôležitá informácia, že ak má človek viac zdravotných postihnutí, posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže určiť takéto percento pre každé ochorenie a následne ich spočítať. Toto percento sa určuje len pre jedno, a to rozhodujúce zdravotné postihnutie (ide o zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou prekážkou vo výkone zamestnania). Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Posudkový lekár posudzuje zdravotný stav na základe lekárskych správ odborných lekárov a ošetrujúceho lekára, ako aj na základe vlastného vyšetrenia. Preto je vhodné, aby ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok boli absolvované potrebné lekárske vyšetrenia, a aby všetky lekárske správy boli kompletné pri procese spisovania žiadosti o invalidný dôchodok.

Trvanie invalidity na účely posúdenia trvania nároku na dôchodkovú dávku sa preskúmava pri kontrolných lekárskych prehliadkach:

Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.  

 

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý

 

Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia:

A. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidný po 31. decembri 2009, je:  

Potrebný počet rokov sa zisťuje z celého obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol.

 

 

B. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebný na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý sa stal invalidný pred 1. januárom 2010, je:

Potrebný počet rokov sa zisťuje

Potrebný počet rokov sa, bez ohľadu na dátum vzniku invalidity, nezisťuje u poistenca, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo ktorý sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom. Na nárok na invalidný dôchodok postačí, ak spĺňa zvyšné dve podmienky nároku, t. j. je invalidný a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

 

 

C. Nárok na invalidný dôchodok po 31. decembri 2009 poistenca, ktorému nárok na invalidný dôchodok nevznikol pred 1. januárom 2010,  pretože nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia:

Ak poistencovi, ktorý bol uznaný invalidným k dátumu pred 1. januárom 2010 nevznikol nárok na invalidný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa po 31. decembri 2009 na žiadosť znovu posúdi jeho invaliditu a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok. V takomto prípade bude novým dátumom vzniku invalidity najskôr 1. január 2010 a na vznik nároku na invalidný dôchodok bude musieť byť splnená podmienka potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2010.

 

Postup pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok

Prvým krokom v rámci získania invalidného dôchodku je podanie písomnej žiadosti fyzickej osoby (žiadateľ), ktorá si uplatňuje nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu. Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok a jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Za deň uplatnenia nároku na invalidný dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, keď žiadateľ prvýkrát požiadal príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne (pozri nižšie) o spísanie žiadosti o priznanie tohto dôchodku. Spísaním žiadosti o priznanie dôchodku príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne sa považuje žiadosť za podanú.

Ak má žiadateľ z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nárok na nemocenské alebo nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, o priznanie invalidného dôchodku je vhodné požiadať až vtedy, keď už je známy deň zániku nároku na uvedené dávky, pretože bez určenia tohto dňa nie je možné určiť deň priznania a sumu dôchodku, a tým ani rozhodnúť o priznaní dôchodku.

Žiadosť o priznanie invalidného dôchodku spisuje pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) príslušná podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Ak sa žiadateľ prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, žiadosť môže spísať pobočka príslušná podľa miesta prechodného pobytu. Ak žiadateľ nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, žiadosť spisuje ústredie Sociálnej poisťovne.

Tlačivo žiadosti je vyhotovené tak, aby mohlo slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Žiadosť okrem identifikačných údajov žiadateľa obsahuje ďalšie údaje, ktoré priamo ovplyvňujú nárok a sumu dôchodku. Preto žiadateľ na účely spísania žiadosti o invalidný dôchodok je povinný predložiť doklady preukazujúce všetky potrebné údaje (originály alebo úradne overené kópie), a to z dôvodu zabezpečenia uvedenia pravdivých, platných a presných údajov v žiadosti. Žiadateľ pri spisovaní žiadosti preukazuje totožnosť platným preukazom totožnosti (občiansky preukaz alebo cestovný pas).

Doklady potrebné na spísanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku:

Aby nárok na invalidný dôchodok, o ktorého priznanie sa žiada, mohol byť Sociálnou poisťovňou posúdený čo najrýchlejšie, je potrebné údaje uvedené v žiadosti preukázať hodnovernými dokladmi. Žiadosť nedoložená potrebnými dokladmi si vyžaduje dodatočné zisťovanie chýbajúcich údajov, čo má spravidla za následok, že o žiadosti nie je možné včas rozhodnúť.

K žiadosti o invalidný dôchodok musia byť priložené najmä tieto doklady:

Okrem už uvedených dokladov sa predkladajú aj ďalšie doklady, a to podľa toho, o preukázanie ktorých skutočností ide.

Na preukázanie obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutého vymeriavacieho základu je potrebné, aby žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorý bude u toho istého zamestnávateľa naďalej zamestnaný aj po dátume, od ktorého žiada invalidný dôchodok priznať, mal predložený aj evidenčný list dôchodkového poistenia.

Z dôvodu, aby mohol zamestnávateľ príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne včas predložiť vyššie uvedené doklady (evidenčný list dôchodkového poistenia), oznamuje zamestnanec v týchto situáciách zamestnávateľovi, od ktorého dátumu žiada priznať invalidný dôchodok.

V aktuálnych prípadoch je potrebné pripojiť k žiadosti o invalidný dôchodok potvrdenie zamestnávateľa o období poberania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti žiadateľa za obdobie 52 týždňov pred dátumom spísania žiadosti o invalidný dôchodok, prípadne doklad o období poberania platu alebo služobného príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, taktiež za obdobie 52 týždňov pred dátumom spísania žiadosti o invalidný dôchodok.

Ak sa žiada priznať invalidný dôchodok spätne aj za obdobie, v ktorom sa žiadateľovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, k žiadosti o dôchodok je potrebné pripojiť doklad orgánu, ktorý tieto dávky vyplácal o vyplatenej sume dávok v hmotnej núdzi a príspevku k dávke v hmotnej núdzi.

Ak bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkou zo mzdy (z iných príjmov) uznesením súdu alebo exekučným príkazom, je potrebné pripojiť k žiadosti príslušné uznesenie a potvrdenie o výške dosiaľ vykonaných zrážok.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 231 ods. 1 písm. l) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia. 

Dôchodky sa vyplácajú v hotovosti alebo na účet v banke. Pokiaľ sa nežiada o iný spôsob výplaty dôchodku, je potrebné požiadať o zriadenie účtu na výplatu dôchodku v banke, s ktorou Sociálna poisťovňa uzatvorila zmluvu na bezhotovostné poukazovanie dávok na účet. Súčasne je potrebné (s výnimkou, ak žiadateľovi Sociálna poisťovňa už vypláca dôchodok na účet) k žiadosti pripojiť tlačivo vyplnené žiadateľom a potvrdené bankou.

Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb a nepožiadal o iný spôsob výplaty, sa dôchodok vypláca prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia.

Príjemca dôchodkovej dávky je povinný podľa § 227 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní každú zmenu v údajoch uvedených v žiadosti o dôchodok.

            Poberateľka invalidného dôchodku je povinná oznámiť prípadnú zmenu počtu detí, ktorých podmienku výchovy spĺňala v čase priznania invalidného dôchodku [napr. ak po priznaní invalidného dôchodku splní podmienku výchovy dieťaťa (detí), ktoré nebolo (neboli) uvedené v žiadosti o dôchodok]. 

Zdroj informácií: http://www.socpoist.sk/invalidny-dochodok/1288s

 

Autor: 

Jan Dvořáček 

Späť

Poradňa sklerózy multiplex

Do poradne