Cvičenie a sclerosis multiplex

Cvičiť či necvičiť...


Prečo sa nešetriť 

Skleróza multiplex (SM) je chronické ochorenie postihujúce predovšetkým mladých ľudí s maximom výskytu v produktívnom veku (od 20-50 rokov). Symptómy ochorenia sú veľmi variabilné, ako fyzické, tak i psychické, pričom navzájom spolu úzko súvisia. Medzi najčastejšie prejavy SM  patria poruchy citlivosti a hybnosti s rozvojom stuhnutosti, poruchy rovnováhy a koordinácie, ale aj poruchy pamäti, únava, depresia, či úzkosť.  Práve psychické príznaky asociované s SM predstavujú závažný psychosociálny faktor negatívne ovplyvňujúci priebeh tohto ochorenia. Spomedzi fyzických príznakov sú v popredí poruchy motorických funkcií a rovnováhy. Strata rovnováhy vedie k pádom, u pacientov s SM takým častým. Dôsledkom sú zranenia, zlomeniny, poškodenia mäkkých tkanív, obmedzenie aktivít a znížená mobilita. Psychologickým aspektom je strata samostatnosti, sociálna izolácia, znížená kvalita života. Pri dlhodobom sledovaní väčšina ľudí s SM dosiahne značné a nezvratné zneschopnenie hybnosti. Imunomodulačná terapia je určená na zníženie aktivity ochorenia, spomaľuje progresiu, ale len v určitej miere.  

Významným prínosom je fyzické cvičenie. Kým v minulosti sa v tradičnom ponímaní SM pacientom neodporúčalo, nedávne poznatky integrujú fyzické cvičenie do liečby SM ako esenciálnu súčasť. Súčasný výskum poukazuje na značné benefity fyzickej aktivity u pacientov s SM: zlepšenie aeróbnej kapacity a svalovej sily, mobility, únavy a kvality života. Poruchy pamäti, koncentrácie (liekmi v podstate neovplyvniteľné) sa taktiež pravidelným cvičením dokážu zmierniť. Predpokladá sa dokonca vplyv fyzického cvičenia na samotnú patológiu SM a to protizápalový – ovplyvnením imunitného profilu v neprospech zápalových komponentov a v prospech tzv. neuroprotektívnych faktorov (podporujúcich regeneráciu mozgového tkaniva). 


Aké cvičenie je pre SMkára vhodné

Vhodné je akékoľvek cvičenie a pohyb, ktorý pacient je schopný vykonávať a ktorý ho nepreťažuje.        

Tai Chi - vnútorné umenie taoistického Tai Chi  sa necvičí ako technika bojového umenia a ani v súťaživom duchu. Charakteristickým znakom Tai Chi je naťahovanie a rotácia v každom pohybe. Ďalším aspektom je dôraz na sadanie a vstávanie, čo napomáha zlepšeniu rovnováhy, posilneniu nôh, šliach a väzov. Tai Chi má aj  duchovný rozmer spojený s fyzickým cvičením.  Primárnym cieľom je relaxácia tela a duše. Pre Tai Chi sú typické pomalé a kontrolované pohyby, hlboké relaxované dýchanie a správna postúra prostredníctvom stavu uvedomovania a koncentrácie.  Tai Chi zlepšuje flexibilitu, rozsah pohybu, svalovú silu a rovnováhu. Súčasne toto cvičenie preukázalo zlepšenie depresie a kvality života.  S ohľadom na charakter Tai Chi, existuje teda logický a opodstatnený predpoklad zlepšenia koordinácie, hybnosti, kvality života a depresie ale aj zlepšenie spasticity, únavy, úzkosti a porúch pamäti.   

Terapeutické lezenie je komplexný šport, pri ktorom človek využíva všetky časti pohybovej sústavy a dochádza k ich prirodzenému a vyrovnanému rozvoju. Zapájajú sa pri ňom všetky štyri končatiny. Pri lezení na lezeckej stene sa musí v správnej súhre striedať statická a dynamická svalová práca, aby sa vykonal potrebný pohyb. Prostredníctvom lezenia sa zlepšuje stabilita a rovnováha, zlepšuje sa vnímanie svojho ťažiska a zistenia, pri akom pohybe sú  svaly  namáhané viac a kedy menej. Terapeutické lezenie je súčasťou praxe ako doplnok liečby viacerých zahraničných kliník.                                                          

U pacientov s ľahkým až stredne ťažkým zneschopnením je dobre tolerovaný, samozrejme v nižšej intenzite, silový tréning. Niektoré výsledky skutočne poukazujú na zníženie zápalovej aktivity vďaka svalom, ktoré pri primernej záťaži produkujú protizápalové látky. Aeróbne cvičenie (beh, bicykel atď.) joga, či pilates jednoznačne poskytujú úľavu od únavy, opäť sa potvrdilo zníženie zápalových látok v krvi a podpora protizápalového efektu produkciou tzv. hormónu šťastia serotonínu. Je potrebné si uvedomiť, že pravidelným cvičením sa zlepšuje koncentrácia a trénuje pamäť.


Na záver:

V súčasnosti sa fyzický tréning aeróbny, anaeróbny, či silový stáva najsľubnejšou nefarmakologickou liečbou SM pacientov s ľahkým až stredným stupňom zneschopnenia. Redukuje únavu, depresiu a zlepšuje kvalitu života pacientov bez zhoršenia symptómov ochorenia. Preto je nesmierne dôležité nájsť si akúkoľvek aktivitu, ktorú vládzete vykonávať, od prechádzky až po náročnejšie pohybové aktivity. Časom zistíte, že prekonať sa, či nájsť si čas, stojí za to a bude vás to tešiť.

 

Autor: MUDr. Darina Petrleničová, PhD.

Centrum pre liečbu SM pri 2.neurologickej klinike LFUK  a UNB 

 

Späť

Poradňa sklerózy multiplex

Do poradne