STRES - to je život


Súčasná doba kladie na človeka neustále väčšie a väčšie nároky, čím sa úmerne zvyšuje úroveň stresu, ktorý sa stáva takmer neodmysliteľnou súčasťou nášho života.

Pôvodne stres človeku slúžil k rýchlej a intenzívnej mobilizácii síl, nutných k úteku alebo boju. Takto vyvolaná energia slúžila jedincovi aby prežil. U dnešného človeka väčšinou k takémuto výdaju energie nedochádza. Buď energia zostáva v organizme a hromadí sa a dochádza k vnútornému napätiu s ďalšími dôsledkami, alebo je energia spotrebovávaná neefektívne, napríklad v stresových situáciách, kedy nám búši srdce, môžeme sa triasť alebo potiť, pociťovať svalové napätie, čo má opačné následky. Toto zbytočné vydávanie energie niekedy môže prejsť do chronického stavu a vznikajú chronické obtiaže – funkčné poruchy, depresie, úzkostné stavy, organické ochorenia.

Stres sa tiež podieľa na náraste kardiovaskulárnych, nádorových, gastrointestinálnych, imunologických a ďalších ochorení, pričom psychosomatické choroby tvoria podľa odhadu 50 – 80 % civilizačných chorôb.

Počas celoživotného vývinu sa ustavične stretávame so situáciami ktoré si preverujú našu spôsobilosť, kladú nároky na psychickú odolnosť a fyzickú zdatnosť. My všetci sa nielen pasívne adaptujeme na vzniknuté situácie, ale sme neraz nútení aktívne riešiť a efektívne zvládať prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy, problémové, frustrujúce, konfliktné, stresové situácie a životné krízy. Teda situácie vyvolávajúce psychickú záťaž. Čím rýchlejšie a častejšie sa musíme prispôsobovať meniacej sa situácii, tým je úroveň nášho stresu vyššia. Naše hormóny ani bunky imunitného systému si však na stres nikdy celkom nezvyknú, podobne ako si ani my celkom nezvykneme na problémy či už v zamestnaní, alebo v osobnom živote. Neostáva nám teda iná možnosť ako sa naučiť so stresom žiť a zvládať ho. Spoločným menovateľom všetkých, ktorí trpia stresom, je ich pocit že strácajú kontrolu nad svojim životom. Udržanie si tejto kontroly predpokladá efektívne reagovať na problémy ešte skôr ako nás pohltia a vytvoriť si na stres odolný životný štýl. Nie náhodou v posledných rokoch výrazne vzrástlo vedomie opodstatnenosti ekologizácie životného prostredia, racionálneho stravovania, telesného pohybu a rôznych psychologických postupov či antistresových programov. Je však potrebné si uvedomiť že určitá úroveň stresu je doslova nevyhnutná pre aktivizáciu či akési „životné otužovanie“ - mobilizuje naše psychické a fyzické sily, podnecuje nás k učeniu, hľadaniu nových ciest a možností riešenia, stimuluje ďalší rozvoj našej osobnosti. Každý zvládnutý stres posilňuje odolnosť človeka voči ďalším možným stresom.

Stres je osobitná forma odrazu situácie, ktorá je pre človeka mimoriadne významná a je narušením rovnováhy medzi človekom a prostredím. Je to situácia, na zvládanie ktorej nám nestačia už naučené a zabehnuté formy správania. Stres má správne pôsobiť tak, aby umožnil vyvinutie fyziologických, emocionálnych a psychologických reakcií potrebných k akcii a potom regenerácií, pri ktorej by sa obnovilo také množstvo energie, ktorým by telo v prípade potreby mohlo opäť dostatočne disponovať.

K čomu stres slúži? Slúži k znovuzískavaniu vnútornej rovnováhy, ktorá bola vonkajšími vplyvmi narušená. Tento proces sa nazýva „všeobecný adaptačný syndróm“ a skladá sa z troch fáz.

Prvá fáza

Poplachová reakcia - organizmus je vystavený silnej záťaži, reaguje najskôr šokom – rozbúcha sa srdce, svalové napätie sa zmenší, tlak krvi poklesne. Človek sa cíti ako omráčený. Potom telo aktivuje svoje obranné mechanizmy a na záťažovú situáciu sa adaptuje: tlak krvi stúpne, svaly sa napnú a daný jedinec je už schopnejší situácii čeliť. Ak je záťaž menšia, reakcia organizmu je miernejšia a prejavuje sa predovšetkým zvýšenou ostražitosťou, väčšou mierou pozornosti aj schopnosti zapamätávať si a lepšou prispôsobivosťou na danú situáciu.

Druhá fáza

Fáza rezistencie (odolnosti) – táto fáza nastupuje ak je človek vystavený stresovým faktorom dlhšiu dobu. Vyznačuje sa stavom pohotovosti, čo súvisí s tým, že organizmus je v akomsi trvalom vypätí.

Tretia fáza

Fáza vyčerpanosti – do tejto fázy človek vstupuje pokiaľ organizmus už nemá prostriedky na to, aby sa adaptoval.

V každej z týchto fáz môže dôjsť v závislosti na intenzite stresorov a na tom, akú má daný človek schopnosť adaptácie, k ochoreniu. Napríklad mrzutosť (poplachová fáza) môže spôsobiť zažívacie problémy alebo bolesti hlavy. Ak je stresor výrazný, ako napríklad správa o úmrtí alebo vážna nehoda spôsobujúca traumu, môže dôjsť k zlyhaniu vyrovnávacích, regulačných mechanizmov a následne môžu vzniknúť vážnejšie ochorenia ako napríklad diabetes, alebo žalúdočné vredy.

Všeobecne je možné povedať, že obtiaže sa skôr objavujú počas fázy rezistencie. Príkladom je vysoký krvný tlak, cholesterol, úzkosť, funkčné ochorenia. Ich výskyt rastie priamou úmerou s nástupom tejto druhej fázy. Posledné štádium tretej fázy vyčerpanosti vyvoláva minimálne pocit chronickej únavy, o ktorej si jedinec myslí, že ju nie je schopný prekonať. S veľkou pravdepodobnosťou sa u neho začne rozvíjať depresia. Stres pôsobí na činnosť celého organizmu – mozgu, svalov, zažívacieho ústrojenstva, srdca a ciev, kože atď.

Pokiaľ sa organizmus na stresové situácie adaptuje, človek potom dokáže problémy riešiť lepšie, niektoré jeho schopnosti sa zlepšia a život je pre neho príjemnejší (má väčšiu sebadôveru, dokáže sa uvoľniť).

Stresová reakcia závisí od dvoch základných faktorov:

- od stresora alebo stresorov a od spoločenského alebo rodinného kontextu, v ktorom pôsobí;

- na jedincovi samotnom.

Na stresové situácie nereagujú všetci ľudia rovnako. Reakcia závisí na jedincovi samotnom, na jeho vrodených a získaných schopnostiach:

Vrodená emotivita – každý človek je prirodzene viac alebo menej emotívny. Platí, že čím je jedinec vybavený väčšou emotivitou, tým citlivejší je na stresové faktory. To však neznamená, že sa tento stav nedá zmeniť. Je možné naučiť sa ho prekonávať a výsledky sú veľmi dobré.

Správanie - správanie vyznačujúce sa pocitom naliehavosti a podráždenosti vyvoláva zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení. Ľudia so správaním, charakterizovaným skôr kľudnejším a uvoľnenejším jednaním, netrpia pocitom naliehavosti a nebývajú podráždený.

Životný štýl – vo vyvolaní stresu hrá dôležitú úlohu životný štýl.

 

Ako čeliť stresovým situáciám:

- úprava emočných návykov: ak sa chceme so svojim problémom vysporiadať, potrebujeme zmeniť svoje návyky (inak povedané, mali by sme si osvojiť iný spôsob správania)

- naučiť sa rýchlo relaxovať – stresovaný človek sa dokáže uvoľniť veľmi ťažko. Môže sa mu stať, že nácvik relaxácie vedie k opačnému výsledku – pocíti ešte väčšie podráždenie a napätie. Cieľom účinnej relaxácie je dokázať „fungovať“ tiež a predovšetkým v ťažkých situáciách. Existuje veľa druhov a spôsobov relaxácie.

- potreba začať myslieť inak:

- myslenie je človeku vlastné, ale to, akým spôsobom myslíme, nám nie je vždy prospešné. Myšlienky odrážajú stav našich emócií a pri vzniku stresu hrajú dôležitú rolu. Často sú pesimistické a väčšinou sa sústredia na to, čoho sa bojíme, na čo máme zlosť alebo čo chceme dosiahnuť.

- je potrebná rekonštrukcia myšlienok a sledovanie vlastných automatických myšlienok – odporúča sa zapisovanie, čo vám napadá a čo cítite, rozpoznať tak vlastné automatické myšlienky a pracovať s nimi.

- keď sme rozpoznali aké automatické myšlienky máme, naším cieľom bude zmeniť ich do takej podoby, aby žiaducim spôsobom ovplyvňovali naše emócie a správanie.

- veľmi dôležité je, aby sme videli (uvedomovali si) skôr to, čo sa podarilo, čo sme dosiahli, ako len to, v čom sme neuspeli. Ak sa zameriame len na neúspechy, osvojíme si postoj „nikdy nebyť spokojný“ a výsledkom je prehĺbenie stresu. Avšak reálnym posilňovaním pozitivity znížime svoje emočné napätie, naliehavé sa stane menej naliehavým a problémom budeme lepšie čeliť.

- byť pánom svojho času – dokázať si zorganizovať deň, využiť každú voľnú chvíľu je nielen nutné, ale prispieva to tiež ku skvalitneniu nášho života.

Toto všetko prispieva k ovplyvňovaniu nášho fungovania v strese. Záleží na nás, ako s tým dokážeme pracovať a zlepšiť svoje fungovanie v živote. Samozrejme, o strese by sa dalo písať omnoho viac a podrobnejšie. A keďže každý sme osobnosť individuálna a jedinečná, nie všetky spôsoby práce so stresom vyhovujú každému. Je už len na každom jednom z nás, čo nám vyhovuje a čo si z toho vyberieme, aby nám to zlepšilo naše bytie.

 

SK/REB/0318/0007

Späť

Poradňa sklerózy multiplex

Do poradne