Skleróza multiplex a depresia

Najnovšie štúdie ukazujú, že výskyt depresií v posledných rokoch celkovo pribúda, pričom sú častejšie postihované mladšie vekové skupiny. A ako je to u pacientov so sklerózou multiplex? Viac sa dočítate v článku.


Depresia patrí medzi najčastejšie ochorenia obyvateľstva. Ženy sú podstatne častejšie postihnuté depresívnymi ochoreniami než muži. Najnovšie štúdie ukazujú, že výskyt depresií v posledných rokoch celkovo pribúda, pričom sú častejšie postihované mladšie vekové skupiny. U pacientov so sklerózou multiplex (ďalej len SM) sa spektrum depresívnych porúch vyskytuje pomerne často, častejšie než v bežnej populácii a má významný negatívny vplyv na kvalitu života. Napriek tomu je depresia podceňovaná a málo liečená.Depresívna symptomatika sa objavuje kedykoľvek v priebehu ochorenia SM a to aj pri veľmi ľahkých formách ochorenia. Typické symptómy SM sú nielen fyzické ale aj psychické, pričom spolu úzko súvisia. Depresia môžu byť aj reakciou na vývoj neurologických príznakov. Depresívne symptómy sú zapríčinené samotnou patológiou ochorenia SM ako takého (tzv. plakmi v určitých častiach mozgu) alebo sekundárne, napríklad reakciou na ochorenie môže byť depresia. Všetky fyzické a psychické ťažkosti spolu súvisia, prelínajú a ovplyvňujú sa a to všetko sa odráža na celkovom fyzickom a psychickom stave pacienta. Pri SM často bývajú prehliadané psychické symptómy a to jednak z dôvodu sústredenia sa práve na fyzický stav pacienta, ale aj tým, že pacient si nemusí uvedomovať psychické symptómy alebo sa ich snaží bagatelizovať.

 

DEPRESIA

Je úplne prirodzené, že občas pociťujeme smútok, beznádej alebo sa cítime sklesnuto, no v prípade, že takéto nálady trvajú dlhšie, aj niekoľko dní, môže to signalizovať depresiu. Depresia prináša chorému veľké utrpenie a výrazne znižuje kvalitu života. Depresia nie je prejavom slabosti, depresia je choroba. Pripustiť si, že môžem byť depresívny a potrebujem pomoc je jedna z najobtiažnejších úloh pri rozpoznávaní vlastnej depresie. Keď človek začne prežívať príznaky depresie, vysvetľuje si ich ako zhoršenie nálady, lenivosť alebo bežnú únavu. Snaží sa ich premôcť, nabrať energiu a optimizmus. Až neskôr prichádza na to, že je to choroba.Príčina depresie nie je doteraz úplne uspokojivo objasnená. Vieme však, že ide o chemickú nerovnováhu určitých látok v mozgu, najmä serotonínu, noradrenalínu a dopamínu. Týchto chemických látok, najmä serotonínu, nie je dostatok v tých nervových bunkách mozgu, ktoré sú zodpovedné za reguláciu nálady. 

Na vzniku depresie sa podieľajú tieto faktory:

Podľa závažnosti rozlišujeme:
- ľahkú depresívnu poruchu
- stredne ťažkú depresívnu poruchu
- ťažkú depresívnu poruchu

Pri diagnostikované depresívnej poruchy sa zisťujú depresívne príznaky. Tieto príznaky musia trvať minimálne 2 týždne, musia byť intenzívne a sú celodenné. Depresívne príznaky zhoršujúce fungovanie človeka v rozličných oblastiach života – v pracovnom, v školskom výkone, v bežných denných činnostiach, vo fungovaní v rodine a domácnosti a v činnostiach voľného času.

 

Základné príznaky

Ďalšie príznaky

 

Odlíšenie od stavov ktoré nie sú chorobné.

Depresia je niečo viac než len smútok alebo nešťastie. Nejedná sa ani o sebaľútosť alebo slabú vôľu. Depresia je chorobný stav a vyžaduje si špeciálnu liečbu.Depresie patria k ochoreniam, ktoré sú spojené s najväčším utrpením, pretože pacientovi pretrvávajú trýznivé symptómy.Pri použití osvedčených terapií je nádej na rýchle zlepšenie alebo uzdravenie v priebehu niekoľkých týždňov. Depresia je dobre liečiteľné ochorenie. Účinnosť liečby je vysoká. Pri liečbe sa využíva farmakoterapia a psychoterapia.

U všetkých, ktorí sú postihnutí depresiou je potrebná určitá všeobecná psychoterapia, ku ktorej patrí oboznamovanie pacienta s jeho chorobou, ako aj jeho sprevádzanie, poskytovanie opory a poradenstvo počas trvania ochorenia. V zvláštnych prípadoch, prevažne pri ľahších depresiách, sa okrem toho robia špeciálne psychoterapie, napr. kognitívne-behaviorálna terapia, interpersonálna psychoterapia. V typických prípadoch majú pacienti negatívne myšlienky o sebe, o postojoch sveta k nim a o svojej budúcnosti. Tieto neprimerané myšlienky a s nimi súvisiace emócie sa v terapii postupne korigujú. Terapeut pacientovi tiež pomáha, aby obnovil aktivity, ktoré mu prinášali radosť a uspokojenie. Pri interpersonálnej terapii sa liečba zameriava na vzťahové konflikty, problémy vyrovnávania sa so stratami, rolové konflikty a ich riešenia.

Medikamentózna antidepresívna liečba je často rozhodujúca. Úplne zbytočné sú obavy, že by tieto lieky mohli meniť osobnosť alebo len prekrývať existujúce psychické problémy.

Ľahké formy depresie sú vhodné na liečbu psychoterapiou. Stredne ťažké formy je vhodné liečiť kombináciou antidepresív a psychoterapie, psychoterapia by mala byť skôr podporná. Liečba ťažkej depresie patrí do rúk psychiatra, často vyžaduje hospitalizáciu, nevyhnutné sú antidepresívne lieky.

Ak sa depresia nelieči, najväčším rizikom je samovražda. „Výnimočne hrozí aj rozšírená samovražda, keď ťažko depresívny človek môže zabiť blízkeho človeka – aby netrpel, a potom seba. Príznaky ťažkej depresie pri neliečení budú trvať dlho. Navyše pri zlom psychickom stave sa zhoršuje telesné zdravie a je aj tu riziko zvýšenia užívania alkoholu a iných návykových látok, napríklad na upokojenie, spanie či proti bolesti.

Keď depresia pominie, môžeme počítať s tým, že bude pretrvávať dobrý stav bez ťažkostí. V priebehu rokov ale existuje riziko objavenia nových fáz ochorenia. Ohľadom možností ako sa im vyhnúť sa treba poradiť s ošetrujúcim lekárom.

Hovorte o svojich problémoch, pocitoch, náladách. Hovorte so svojim lekárom, so svojimi blízkymi a to vám pomôže získať náhľad na svoje ochorenie a rozhodnúť sa ako postupovať a ako si pomôcť, či ako a kde vyhľadať pomoc.

 

Mgr. Želmíra Nemcová

SK/REB/0618/0010

Späť

Poradňa sklerózy multiplex

Do poradne